vojenský hrob

„Na Vianoce roku 1944, keď región zaplavili rumunskí a ruskí vojaci, zima váľala rekordy v chlade, miestami bolo po pás snehu... Rumunskí vojaci sa v obci zdržiavali len krátku dobu. Cez Medvediu výšinu sa presúvali ďalej smerom na Radzovce a Čakanovce... Po odsune rumunských vojakov povychádzali ľudia so svojich skrýši a znovu začali žiť svoj život. Sneh sa roztopil, zima poľavila a ľudia zobrali fazuľu, vajíčka, tvaroh ako aj iné produkty a dali na cestu. Chodili peši na trh do Šalgótarjánu a Fiľakova. Zvolili si najkratšiu cestu, ktorá viedla cez Medvediu výšinu. Naskytol sa im hrozný pohľad: „Vedľa lesného chodníka ležali zmrznuté mŕtvoly rumunských vojakov. Mŕtvoly pochovali pri jednej samote, ktorá sa nachádzala v blízkosti. Neskôr bola vykonaná exhumácia a rumunských vojakov uložili na večný odpočinok na cintoríne v Kostolnej Bašte.“ (podľa písania Ottó Farkasa)