Tajné miesto odpočinku Feliciána Zácha

Sedem metrov pod zemou sedem mŕtvol leží vedľa seba uprostred kostola v Novej Bašte. Pred storočiami tam umiestnili mŕtvoly štyroch dospelých a troch detí. Kňaz nesmel vykonať oficiálny obrad, úmrtný list žiadnemu z nich nevypísali, ich mená nikto  nikde zaznamenal, takto určite nikto nemôže vedieť, kto odpočíva vo zvláštnom hrobe. Mŕtvoly do krypty (náhrobku) pochovali jednu noc v najväčšej tajnosti a jej steny obložili hrubým bukovým drevom.

Kedysi veľmi dávno, keď si ešte počas dlhých zimných večerov ľudia rozprávali mnohé rozprávky, rozpovedali aj to, koho skrýva stará krypta (náhrobok) v kostole v Novej Bašte. Podľa povesti tam dal pochovať jedného z najznámejších atentátnikov v  maďarskej histórii, veľkostatkára regiónu Karanč, Feliciána Zácha a najbližších členov jeho rodiny, vtedajší maďarský kráľ Karol Róbert.

Počas svojej vlády Karol I. tvrdo trestal veľmožov, ktorý sa postavili proti nemu a naopak veľkoryso odmenil jemu oddaných veľmožov. Mátého Csáka dlho podporujúci Felicián Zách sa pomeril s kráľom a za to dostal niekoľko podmedvešských parciel, ktoré susedili s karančskými majetkami novohradského veľmoža. Pozemky, ktoré dostal do daru sa rozprestierali až k potoku Fóca, ktorého vody omývajú úpätie kopca, na ktorom bol postavený kostolnobaštianský kostol.

Veľmoži si nedovolili otvorene povstať proti silnému kráľovi, ale keď sa rozprávali medzi sebou o márnotratnom kráľovskom dvore, ešte vždy uchopili rukoväť meča. Mali určitú pravdu, nakoľko kráľovná Alžbeta Lokietek mala veľkolepí dvor a jednou z najjasnejších hviezd na tomto dvore bola bezpochyby dcéra Feliciána Zácha, krásna Klára. Krása a láskavosť dievčaťa sa zapáčila návštevníkovi Vyšehradu, poľskému princovi Kazimírovi, ktorý bol, ako kráľov príbuzný, sa často zabával na maďarskom kráľovskom dvore.

Darmo dávala kráľovná Alžbeta veľký pozor na cnosť svojich dvorných dám, jednu z najkrajších Kláru Zách – snáď neopodstatnene --  ohovorili v súvislosti so vzťahom princa Kazimíra k dievčine. Keď sa otec Felicián Zách dozvedel o týchto ohováraniach, chopil sa meča, a ako divá šelma, zaútočil na obedujúcu kráľovskú rodinu. Obrovskou silou sa vyznačujúci vojak poranil pravú ruku kráľa Karla I., kráľovnej Alžbete odťal štyri prsty a kráľove deti zachránili vlastnými telami ich vychovávateľky.

Feliciána zneškodnili sluhovia Cselénfia Ján a Pataki Ján, ktorí sa zdržiavali v miestnosti a do miestnosti vtrhnuvší vojaci ho dorúbali. Zajali aj jeho syna, ktorý vonku čakal, priviazali ho k chvostu koňa a tak ho ťahali po uliciach Vyšehradu. Krásne Kláre Zách (Záchovej sa pomstili tak, že jej odrezali nos, bradu, osem prstov a takto zohavenú ju ukazovali v mestách po celom štáte. Neušetrili ani Feliciánovu druhú dcéru Šebu, jej pod levickým hradom odťali hlavu. Nepotrestali len Záchových najbližších, ale pomsta smrti stihla všetkých príbuzných až do tretieho pokolenia, ako odstrašujúci príklad, aby sa už nikto neodvážil podobného činu voči kráľovskej rodine.

Podľa ústnej tradície v obciach pod medveďou výšinou (medvesalja)  dal kráľ mŕtvoly najhroznejšieho atentátnika v dejinách maďarska  Feliciána Zácha, jeho syna a dvoch dcér, resp. ďalších troch najbližších príbuzných pochovať v kostole v Kostolnej Bašte. Dal vyznačiť hranice obce Bašty hraničnými kameňmi. Vo svojom kráľovstve vytvoril nový štát pod názvom Bašťianský štát (Bástország), aby atentátnikovo telo a telá jeho blízkych príbuzných zpráchnivelo mimo územia maďarska. Kryptu (náhrobok) otvorili v roku 1938, bukové kryty odstránili a vchod zabetónovali.

Z pera Ottó  Farkasa