škola

K sedemdesiatim rokom XVIII. Storočia je škola v Kostolnej Bašte, ktorá už funguje viac ako sto rokov, zohráva ústrednú úlohu v regióne obci nachádzajúcich sa pri potoku Gortva. Sem chodia deti do školy z obcí Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Dubno. Po tomto nás už ani neprekvapí také cirkevné vyhlásenie, (okolo roku 1665) že je centrom cirkevného a školského života v regióne Medveš. Samozrejme, že nie je možné posudzovať pomery v školstve, funkcie školstva  XVIII. storočia, očami a predstavami o školstve, človeka XXI. storočia. V tej dobe bol úplne iný náhľad na školstvo, tak zo strany rodičov ako aj spoločnosti a funkcie školstva boli diametrálne odlišné od súčasných funkcií školstva a aj náhľadu rodičov detí na vzdelávanie. Tak sa mohla prihodiť vôbec nie každodenná situácie, keď v roku 1771 učiteľ z Kostolnej Bašty písomne hlásil svojmu nadriadenému, že nemá ani jedného žiaka, ktorý by navštevoval školu. Avšak už v roku 1865 v skutočnosti chodí z regiónu Hodejov najviac detí do školy v Kostolnej Bašte a to 90 detí. Podľa školského hlásenia má v roku 1665 obec 510 obyvateľov a došlo k poklesu školopovinných detí, preto chodí do školy len 20 chlapcov a 23 dievčat. Táto ľudová škola má tri triedy, je rímsko katolícka a finančne ju zabezpečuje obec. Škola nemá žiadnu nadáciu. Budova školy je z nepálených tehál (váľkov), bola postavená niekedy okolo roku 1799. Vybavenie  školy je veľmi zlé, vo veľmi zlom stave a také úbohé, že ju v okrese nazývajú  najhoršie vybavenou školou. V triede sa nachádza len päť stoličiek vo veľmi zlom stave a je tam jedna tabuľa. Deti sedia na zemi a v miestnosti nie je ani skriňa ani vešiak. Učiteľom je tu Ján Fejér, ktorý už 35 rokov učí žiakov vedomostiam čítania a písania. Jeho plat pozostáva len zo študijného, ktoré je veľmi nízke a činí 20 korún ročne za žiaka. So študijným má Ján Fejér značné problémy, vyberá ich od rodičov ku koncu roka a veru niektoré rodiny majú aj trojročné omeškanie v platení. Okrem triedy sú ešte dve menšie miestnosti pre učiteľa a to jedna izba a jedna  miestnosť ako komora, ktorá slúžila aj ako spálňa. Deti chodili do školy od šiestich  do dvanástich  rokov. Chlapci a dievčatá sa učia v jednej miestnosti. Podľa vtedajších  štatistických výkazov učil Ján Fejér od roku 1847 do roku 1867 a chodilo k nemu do školy 860 žiakov, z toho 400 chlapcov. Deti spravidla nemajú knihy, na to rodičia neoferujú peniaze a preto je učenie veľmi pomalé. Do vyššieho učenia sa neprihlásil žiaden žiak. Dohľad nad školou má miestny rímsko katolícky kňaz, ktorý polročne kontroluje školu, on je totiž vymenovaný aj za riaditeľa školy. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 začne škola znovu učiť, samozrejme v jazyku slovenskom. Do tejto školy dalo zapísať deti len málo rodičov. Od 1. septembra 1950 sa otvorila v Kostolnej Bašte aj škola s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá sa vtedy nazývala ako osemročná stredná škola. Školský rok zahájil riaditeľ Július Reisz, ktorý ako jediný učiteľ začal vyučovanie na škole. Vybavenie školy bolo veľmi skromné. K dispozícii bola len jedna trieda, knihy a učebné pomôcky neexitovali a neboli ani učebné plány. Na škole neboli okná ani dvere a nebol tam žiaden nábytok. Nábytok, ktorý sa v škole nachádzal bol vo vlastníctve slovenskej školy. Vedenie obce a obyvatelia vynaložili všetko úsilie, aby sa škola dostala do funkčného stavu. S veľkými ťažkosťami sa do konca septembra podarilo zabezpečiť palivo na zimu. Zo školy z obce Šíd im požičajú lavice a stoly zabezpečil Miestny národný výbor. Za zložitých podmienok a radosti obyvateľstva sa konečne začalo vyučovanie v maďarskom jazyku. Túto školu navštevovali okrem žiakov z Kostolnej Bašty aj žiaci z obcí Tachty, Stará Bašta, Večelkov, Studená a osada Bakóháza (teraz Bakov). V prvom roku navštevovalo školu z obce Tachty 7 žiakov, Starej Bašty 27, Večelkova 18, Studenej 11 a z Bakóházy 2 žiaci. Celkovo začalo chodiť do tejto školy 123 žiakov. 20. septembra  prichádza do školy Vojtech LONGAI z Velikej nad Ipľom, po ňom k prvému októbru prichádzajú Jozef MAG, Ladislav HUPKA Elemér SZÓBARÁT. Vyučovanie prebieha v štyroch triedach. Náboženstvo vyučuje miestny kňaz Štefan LŐRINCZ. Ladislav HUPKA je aj poverený riaditeľ na málo početnej slovenskej škole. Vzhľadom k tomu, že učitelia nemajú zborovňu, utiahnu sa v tzv. Zvonárovom dome. Upratovanie vykonávala Margita Medeová. V ďalšom roku vykonala obec na škole väčšiu rekonštrukciu. Opravili konštrukciu strechy a vymaľovali budovu z vnútra aj z vonku. Počet tried sa zvýši na šesť, nakoľko sa počet žiakov zvýšil na 199. V roku 1952 objekt školy znovu rozšíria. Vyučovanie sa vykonáva už v troch miestnostiach. Prichádzajú aj noví učitelia Mária VARGOVÁ, Dezider FAJD, Árpád TÓTH. Ešte v tomto roku dostanú prvé učebné pomôcky. V roku 1954 sa škola zapojí do spartakiády a sú tak úspešní, že sa pod vedením Jozefa MAGA zúčastnia celoštátnej spartakiády v Prahe. V tej dobe už tu učia aj Štefan TAMÁS, Marta REISZOVÁ, Mária URBANCSOKOVÁ, Alžbeta BREHELYOVÁ, Vojtech SAMU, Gejza BLASKOVICS a Barnabás KISBENEDEK. V roku 1956 sa už vyučuje v šiestich triedach a školu navštevuje 176 žiakov. Pedagogickú činnosť zabezpečuje 8 členný pedagogický zbor. Do školy prichádzajú aj ďalší učitelia: Štefan SZŐKE, Alexander SZÓ, Ervin HULITKA, Zoltán MAG. V roku 1958 odchádza z obce riaditeľ školy Július REISZ a riadenie školy prevezme Irena LŐRINCZOVÁ. Vtedy sa dostanú do školy učitelia Albert LŐRINCZ, Petronella BALOGHOVÁ a Dezider AGÓCS. V tomto roku zložia sľub prví pionieri. V roku 1959 sa v škole objavia prví vysokoškolsky vzdelaní pedagógovia: Jozef NAGY, Florián MAGALBERT, Lilla ÁDÁMOVÁ BORTELEKIOVÁ. V tomto roku dochádza na základe uznesenia strany k ukončeniu vyučovania náboženstva. Školu navštevuje 160 žiakov a učí ich 6 pedagógov. V školskom roku 1961/62 začne škola fungovať oficiálne ako Základná deväťročná škola. V roku 1963 prichádza do školy pedagóg Ján CSOMOR po dlhé  roky ovplyvňuje kultúrny a hospodársky život v obci. Je vymenovaný za riaditeľa maďarskej a aj slovenskej školy. Škola má už 6 učební a na maďarskej učí už 11 pedagógov 226 žiakov. Žiaci chodia do školy aj odpoludní a venuje sa im vysokoškolsky vzdelaná pedagogička Edita ZSEMLYEOVÁ. Novými učiteľmi  sú Ladislav VARGA, Alexander KÖBÖL, Rozália VIRÁGOVÁ, Irena ZIBRINOVÁ, Ján RUSNÁK a Štefan GYETVAI. V roku 1964 má škola 8 učební a počet žiakov je 226. Vyučovanie zabezpečovalo 12 pedagógov. Do obce prichádzajú noví pedagógovia: Justínia MOLNÁROVÁ, Alžbeta KOVÁCSOVÁ, Štefan MOLNÁR, Zoltán SZÓKOVÁCS. Podľa hlásenia učiteľky Anny KOVÁČOVEJ je v slovenskej  škole  málo žiakov. Ich počet každoročne klesá. (Po Anne KOVÁČOVEJ učia ešte na slovenskej škole Angelika MALATINCOVÁ, Tatiana BRUSNIAKOVÁ, Helena STIERANKOVÁ, Eva MURKOVÁ a Anna ŠTICOVÁ. V roku 1966 rekonštruujú školu a vytvoria svetlú a priestrannú dielňu a čoskoro sú dodané aj nové pomôcky: gramofón, premietačka, magnetofón a viac magnetických tabúľ. V škole je vybudovaný vodovod a betónové chodníky. V tomto roku evidujú v škole 255 žiakov. Tento počet detí je najväčší v histórii školy. Do školy v školskom roku 1965/66 prichádzajú ďalší noví učitelia s pedagogickým vzdelaním: Júlia KOVÁCSOVÁ, Magdolna SIMONOVÁ, Michal KUZMA, Július PÁL, Marta MICSURDOVÁ, Eva SZŐKEOVÁ, Eva KOVÁCSOVÁ, Eva MEDEOVÁ, Jozef PIERSCHALA, Alžbeta KOLYNOKOVÁ, Šarolta GYÖMBÉROVÁ, Jozef SZOJKA, V tomto roku je po prvý krát organizovaná tanečná škola s veľkým úspechom a končí veľkolepým venčekom. V roku 1967 sa začala výstavba kuchyne a táto je v roku 1969 aj dokončená. Pravdou je však to, že nie je využívaná na pôvodný účel, ale je využívaná ako telocvičňa. Školu vymaľujú z vnútra aj z vonka. Škola dostala nové učebné pomôcky. Počet tried sa zvýšil na deväť a vyučuje sa v siedmych učebniach, kde žiakov vyučuje 16 pedagógov: Margita KÓSOVÁ, Julianna BALOGHOVÁ, Štefan KOVÁCS, Irena SIKÚROVÁ, Margita SZEKERESOVÁ, Margita PÁLOVÁ, Ibolya TÓTHOVÁ, Ildikó ANDERKÓOVÁ, Valéria BALOGHOVÁ, Eva BALOGHOVÁ. Významný úspech dosiahla škola v školskom roku 1969/70, keď sa jej žiaci zúčastnili celoslovenskej  biologickej olympiády, kde sa umiestnili na poprednom mieste. V roku 1972 navštevuje školu 199 detí a výučbu zabezpečuje 15 pedagógov. V tejto dobe dostane škola nové audiovizuálne pomôcky. Jeden zo žiakov Štefan MOLNÁR dosiahne významný úspech na krajskej olympiáde z fyziky. Zoznam nových učiteľov: Mária KŐRÖSIOVÁ, Ladislav SZEGEDY, JUHÁSZOVÁ, Katarína MOLNÁROVÁ, Alžbeta HANYUSOVÁ, Mária BLASKOVICSOVÁ, Mária KOVÁCSOVÁ, Eva HURKOVÁ. V roku 1973 navštevuje maďarskú školu 184 žiakov a týchto učí 13 pedagógov. Je otvorená nová trieda a pedagógovia dostanú novú zborovňu. Brigádnicky upravia školský dvor. Do slovenskej školy prichádza nová učiteľka Anna STICOVÁ, ktorá asi po piatich rokoch ukončí činnosť slovenskej školy, vzhľadom k tomu, že nie je koho učiť. Noví učitelia prichádzajú aj do maďarskej školy: Jolana MOLNÁROVÁ, Rozália MAGDEMEOVÁ, Ladislav GYURÁN, Magdaléna CSIRKEOVÁ. Na veľkú radosť pedagogického zboru a žiakov je v roku 1974 otvorená moderná školská jedáleň. V tomto školskom roku sa žiaci zúčastnia na lyžiarskom výcviku, plaveckom výcviku a navštevujú dopravné ihrisko. Začína sa skladanie sľubu vernosti. Školu navštevuje 183 žiakov, učí sa v deviatich triedach pod dozorom  13 - ich pedagógov. Vtedy začína fungovať aj družina a prichádza jedna nová učiteľka Edita BOZÓOVÁ.

V nasledujúcom roku navštevuje školu 179 detí, ktorých učí 17 pedagógov. Prichádzajú aj noví pedagógovia: Mária JÓSVAIOVÁ, Edita BÁLINTOVÁ, Katarína BABÚSOVÁ, Viliam TÓTH, Oliver PELLE, Margita PATAKYOVÁ, VARGOVÁ

V roku 1997 ešte začalo vyučovanie aj v slovenskej škole, ale v polovici školského roka bola škola zatvorená pre nedostatok žiakov. Poslednou pedagogičkou na tejto škole bola Anna STICOVÁ. Maďarskú školu navštevuje 184 žiakov a vyučuje ich 15 pedagógov. D obce prichádzajú noví učitelia: Eva REISZOVÁ, Katarína SZÓKOVÁCSOVÁ, Agnesa CZIKOROVÁ a Mária MAJOROSOVÁ. V roku 1978 bolo do školy zapísaných 190 detí a pedagogický zbor mal 20 členov. Žiaci sa učia v deviatich triedach a družinu rozšírili na dve triedy. Noví učitelia: Alžbeta TÓTHOVÁ, Eva KARÁSZEKOVÁ, Agnesa MEDEOVÁ, Július SALLAY a Judita TÓTHOVÁ.

V nasledujúcom roku je zrušená Základná deväťročná škola v Novej Bašte a zostáva len základná škola s 1 – 4 ročníkmi. Ročníky 5 – 8 prípadne 9 sú prenesené do Gemerského Jablonca, kde bola vybudovaná nová moderná škola. V tomto roku je v škole len 62 žiakov a sú vyučovaní v štyroch triedach pod dohľadom Evy HABODÁSZOVEJ, Heleny HABODÁSZOVEJ, Estery HULITKOVEJ a Júlii MEDEOVEJ. V roku 1982 dochádza k asanácii starej zborovne (zvonárskeho domu) a na tomto mieste začína výstavba internátnej osobitnej školy pre mentálne postihnuté deti. Školu navštevuje v tej dobe 63 žiakov. V roku 1983 navštevuje školu 66 žiakov a o ich výučbu sa stará 6 učiteľov. V škole fungujú dve triedy družiny. Do školy prichádzajú noví učitelia: Katarína PÁLOVÁ a Judita MOLNÁROVÁ. Do školy sa z roka na rok zapisuje menej detí. Počet 66 detí už nikdy nedosiahne. V roku 1985 navštevuje školu už len 60 žiakov a sú vyučovaní v troch triedach pod vedením piatich učiteľov. Novou učiteľkou je Katarína MEGDEMEOVÁ. Dochádza aj k zmene riaditeľa, veď od roku 1963 tu vyvíja všestrannú činnosť, v oblasti kultúry rozhodujúca osobnosť Ján CSOMOR odchádza do dôchodku a jeho miesto preberá Július REISZ ml. K dokončeniu internátne osobitnej školy dochádza v roku 1986. V roku 1988 dostáva škola nové lavice a na veľkú radosť obyvateľov sa začne v škole vyučovať náboženstvo pod vedením kňaza Gabriela MAJOROSA. Žiaľ v tej dobe navštevuje školu už len 47 žiakov, v nasledujúcom roku už len 43. Vyučovanie prebieha v dvoch učebniach a vyučovanie zabezpečujú štyria učitelia. Rozširuje sa školská knižnica, už má 330 kníh. Po zamatovej revolúcii navštevuje školu 51 žiakov, do škôlky chodí 31 detí. 

            Text podľa publikácie „Dejiny Kostolnej Bašty“ od G. KOVÁCS Gyulu (Júliusa)