Mária

Na historickej deliacej čiare medzi župami Gemer – Malohont a Novohradom a v tesnej blízkosti obcí Kostolná Bašta (Nová Bašta) a Večelkov sa v kopci Bašta nachádza jedno veľmi milé pútnické miesto. Pod prameňom potoka Lőrincze v rokline postavili jeden kríž a dve malé kaplnky. Jednu vyhotovili z dreva a v nej je uložená kópia Verebélysko – svätostudnianskej  divotvornej sochy, pred ktorou vzdávajú hold katolícky veriaci. V kaplnke  postavenej zo  surových tehál (váľkov) a kameňa je umiestnená porcelánová socha lourdskej svätej panny, pred ktorou sa po sobotách, nedeliach a pri príležitosti cirkevných sviatkoch modlia veriaci.  (Mária, jedna z jej posledných zjavení bolo v roku 1858 v Lourdoch.  V umení prináša  zjavenie v Lourdoch, v obrazovom ponímaní, prvky  Nepoškvrneného počatia = immaculata concepcio.) Medzi obyvateľstvom sa už v minulom storočí vznikli legendy a povesti, ktoré oboznamujú s históriou vzniku svätyne. Z týchto si pripomenieme dve, na základe rozprávania starých ľudí. „V regióne žil jeden pastier a tento mal nemé dieťa, ktorému lekári nevedeli pomôcť. Pastier pásol v rokline, dieťa veľmi vysmädlo a hľadalo vodu, ale nenašlo. Zrazu sa pred ním zjavila do biela odetá mladá žena so zlatou korunou na hlave a povedala mu, aby na brehu potoka prehrabal zem a smäd pominie. Dieťa poslúchlo a začalo na brehu potoka hrabať, po krátkej dobe sa objavila voda, napilo sa vody a prehovorilo.  Otec od radosti, že už syn rozpráva, dal vyhotoviť sochu Márie a umiestnil ju na to miesto, kde sa jeho synovi panna zjavila. Vodu z prameňa považujú ľudia za veľmi užitočnú a tak ju volajú aj „užitočná“. Jeden bohatý budapeštianský občan mal slepé dieťa, ktoré liečili v zahraničí avšak bez výsledku. Už sa vzdal nádeje, keď sa dopočul o liečivých účinkoch medvešaljského prameňa a rozhodol sa, že vyskúša účinky na svojom synovi. Sadli do koča a pobrali sa na Medvešalju. Neskoro popoludní dorazili k prameňu. Do vody z prameňa namočil vreckovku  a utrel synovi oči. Keď sa pobrali hľadať nocľah do Kostolnej bašty, začalo sa stmievať. Otec počuje, ako sa ho syn pýta: „Otecko, čo je to za svetlo tam za kopcami“?  Dieťa znovu videlo. Tento občan sa od radosti ponáhľal k richtárovi obce a porozprával mu čo sa stalo. Požiadal ho, aby vedľa prameňa postavil kaplnku, nech sa môže každý uzdraviť, kto tadiaľ pôjde. Samozrejme, že stavbu kaplnky podporil aj finančne.