kostol

Do sedemdesiatich rokov 18. storočia vyrastie Kostolná Bašta na najväčšiu Katolícku farnosť. Sem patria kongregácie s katolíckym obyvateľstvom obcí Hajnáčka, ktorá už v tom období nemá kostol, ktorý v období tureckých nájazdov zanikol, Gemerský Jablonec – hoci majú kostol, ale fara zanikla, Dubno – tu nie je ani cirkev ani fara, Belina, Čamovce – nemajú ani cirkev ani faru. Ku Kostolnej Bašte patrí aj obec Šurice, hoci tu kostol je, ale je vedená ako kongregácia patriaca ku Kostolnej Bašte, o čom hovoria dobové listy. Na vyvýšenom mieste v úbočí stála  jediná slušná stavba obce, kostol, kedy ešte nebola podmienenou súčasťou tejto stavby aj veža. Pôvodný kostol bol postavený v Románskom štýle a pozostával z jednej lodi. Tento kostol urobil z  Kostolnej Bašty centrum regiónu. Prvá písomná zmienka je z roku 1290. „Ab eclesia eorundem que est in honore Beatus Nicolaui”. Je odôvodnený predpoklad, že kostol bol postavený pred nájazdmi Tatárov teda pred rokom 1241. (Pomenovaný bol po svojom ochrancovi Svätom Mikulášovi) V tom období je v regióne kostol len v Gemerskom Jablonci, Gortve (dnešná Hajnáčka časť Gortva), Šuriciach a Zabare (Zabar je v MR). V roku 1332 odvádza fara Kostolnej Bašty jednu štvrtinu Ostrihomskému biskupovi. V tej dobe sa ešte katolícky kňazi mohli ženiť.  Koncom XIII.  storočia je možné vidieť zo strany kňazského spoločenstva morálny úpadok, ktorý je možné pripísať zmäteným časom po tatárskych nájazdoch a násilnostiam vtedajšej oligarchie. Nie náhodou došlo počas predsedníctva biskupa Filipa na budinskom zhromaždení v roku 1279 k prijatiu veľmi tvrdých opatrení na ochranu upevnenia katolicizmu a zastaveniu morálneho zvrhlíctva celého kňazstva: ... „nech kňaz nemá v dome krčmu, nech sa nepúšťa do bitky, krádeží, lúpeží, podpaľačstva, do žiadnej vražednej veci, nech nevedie úrady, nech nepodniká, nech nepočúva komediantov, nehrá v kocky a karty, meč a nôž nenosí, zo ženami nebýva, majetok cirkvi nedá do zálohy, nedovolil, aby ľud na cintoríne, alebo v kostole tancoval, nevydržiaval milenky...“´V tom období bolo hodne zaužívané tancovanie na cintoríne a v kostole. Mnohé kostoly sa znížili na pelech zlodejov a zberne lupov. Často sa stávalo, že v týchto kostoloch boli vyrobené falzifikáty pápežských listín, kňazi tu vykonávali úkony k potratom a veru často sa stalo, že kňazi krivo svedčili vo veciach manželských, ale boli veru aj takí, ktorí kradmo a tajne obliekali cirkevné rúcho...